24. januára 2026, sobota

Vydané v Banskej Bystrici


Homília Svätého Otca z Vigílie zoslania Ducha Svätého

Na Turíce Mária, apoštoli, učeníčky a učeníci, ktorí boli s nimi, boli zahrnutí Duchom jednoty, ktorý ich rozdielnosti navždy zakorenil v jedinom Pánovi Ježišovi Kristovi. Nie mnohé poslania, ale jediné poslanie. Nie uzavretí a hašteriví, ale otvorení a žiariví.

Toto Námestie sv. Petra, ktoré je ako objatie – otvorené a pohostinné –, nádherne vyjadruje spoločenstvo Cirkvi, ktoré každý z vás zakúsil vo svojich rôznych hnutiach a komunitných skúsenostiach, z ktorých mnohé sú ovocím Druhého vatikánskeho koncilu.

V roztrieštenom a nepokojnom svete nás Duch Svätý učí kráčať spoločne. Zem si oddýchne, spravodlivosť zvíťazí, chudobní sa budú radovať, pokoj sa vráti – ak sa prestaneme pohybovať ako dravci a začneme ako pútnici.

Už nie každý sám za seba, ale zlaďujúc svoje kroky s krokmi druhých. Už nie požierajúc svet nenásytne, ale obrábajúc a opatrujúc ho, ako nás učí encyklika Laudato si’.

Evanjelizácia, drahé sestry a drahí bratia, nie je ľudským dobýjaním sveta, ale nekonečnou milosťou, ktorá sa šíri zo životov premenených Božím kráľovstvom.

Je to cesta blahoslavenstiev, cesta, po ktorej kráčame spoločne, napnutí medzi „už“ a „ešte nie“, hladní a smädní po spravodlivosti, chudobní v duchu, milosrdní, tichí, čistého srdca a tvorcovia pokoja.

Výzvy, ktorým čelí ľudstvo, budú menej desivé, budúcnosť menej temná, rozlišovanie menej náročné. Ak spoločne poslúchneme Ducha Svätého! Nech sa za nás prihovára Panna Mária, Kráľovná apoštolov a Matka Cirkvi.

Pozn. Text bol redakčne upravený a skrátený. (tk kbs)