Situácia na Blízkom východe sa stáva nečitateľnou. Zatiaľ čo vyhlásenia politikov by mohli slúžiť ako nádej na skorý koniec, vývoj na svetových trhoch naznačuje prípravu na dlhotrvajúci konflikt. O meniace sa tvrdenia štátov sa však nedá opierať.

Napríklad Donald Trump tvrdil, že za útokom na školu v meste Minab z 28. februára, pri ktorom zahynulo 175 ľudí vrátane veľkej časti detí, stojí Irán. Vyšetrovanie však ukázalo, že zariadenie zasiahla americká raketa Tomahawk v dôsledku zlého navádzania, o čom napísal denník The New York Times.

Nejasná zostáva aj situácia v Hormuzskom prielive, kde má podľa vyjadrení USA Irán klásť míny, ako uvádza CNN. Washington reaguje útokmi na plavidlá kladúce míny, aj keď podľa médií Teherán nasadil len zlomok zo svojich kapacít na zamínovanie mora.

Hormuz zostáva nebezpečným aj pre plavidlá, ktoré sa napriek varovaniam Iránu pokúšajú dostať cez prieliv. V stredu zasiahli projektily tri lode, ktoré oblasťou prechádzali, uviedla stanica BBC.

V kontexte možného krachu ropného biznisu a dôkazov o porušení medzinárodného práva zo strany USA a Izraela preto vyznieva nadbytočne správa, že Európska únia podľa Reuters uvalila sankcie na 19 iránskych predstaviteľov v súvislosti s násilným potlačením protestov v krajine z prelomu decembra a januára.

Ukazuje sa prakticky nemožným predikovať ďalšie kroky USA, Izraela či Iránu v čase, keď americký prezident vyhlasuje, že vojna môže skončiť každú chvíľu, pretože už nezostali žiadne ciele, ale na druhej strane podľa BBC priznáva, že americká aktivita ešte nekončí a celý chaos odvádza pozornosť od Izraela, ktorý bombarduje Libanon.

• Martin Minka