29. apríla 2026, streda

Vydané v Banskej Bystrici


Správy uplynulých mesiacov ukazujú, že hlasovanie o nových zástupcoch štátnej moci sa v moderných demokratických a právnych krajinách nezaobíde bez zahraničného ovplyvňovania volieb. Čerstvým dôkazom sa môže stať Slovinsko.

V drobnej krajine populačne a geograficky menšej ako polovica Slovenska si v nedeľu takmer 1,7 milióna oprávnených voličov vyberalo 90 zástupcov v parlamente z 18 kandidátnych listín.

Hoci hlavný súboj zvádzalo stredoľavé Hnutie Sloboda premiéra Roberta Goloba a pravicová Strana demokratické Slovinsko bývalého predsedu vlády Janeza Janšu, o tom, kto získa väčšinu v zákonodarnom zbore, rozhodnú podľa očakávaní malé strany.

Predbežné výsledky naznačili, že premiérove GS vyhralo vďaka priazni 29,9 percenta voličov, zatiaľ čo Janša a jeho SDS získali 27,5 percenta hlasov, informuje Deutsche Welle. Do parlamentu sa s jednocifernými výsledkami dostalo päť ďalších strán, ktoré pomôžu poskladať koalíciu.

Pred voľbami sa objavili náznaky zahraničných zásahov, keď na verejnosť unikli nahrávky kompromitujúce vládnych politikov, za ktorými mala stáť izraelská firma Black Cube, napísalo Politico. Janez Janša stretnutie s jej zástupcom priznal, objednávku ovplyvňovania však poprel.

Bez ohľadu na neoverenú autenticitu zverejneného materiálu sa zdá, že pokusy – úspešné i neúspešné – o ovplyvňovanie volieb zo zahraničia sa ustália ako štandard vo vyspelých štátnych zriadeniach.

• Martin Minka