Medzi významné udalosti tohto roka možno zaradiť blížiace sa parlamentné voľby v Moldavsku. Krajina s približne 2,6 miliónmi obyvateľov stojí na rázcestí a nedeľné hlasovanie rozhodne, ktorým smerom sa vyberie, uvádza Deutsche Welle.

Napriek tomu, že Moldavsko od svojho vzniku v roku 1991 deklaruje neutralitu, rozdelenie obyvateľov na priaznivcov Bruselu a priaznivcov Kremľa má význam aj s ohľadom na polohu krajiny medzi Rumunskom a Ukrajinou.

Polarizácia sa premieta v tom, že v Moldavsku sa nachádzajú autonómne územia dvoch neuznaných štátov, Podnesterska a Gagauzska, ktoré sa dlhodobo prikláňajú k Rusku. Súčtom zaberajú približne 18 percent územia a majú viac ako 600-tisíc obyvateľov, teda takmer štvtinu moldavskej populácie.

A pretože odklon od nastaveného proeurópskeho kurzu na území medzi vojnou sužovanou krajinou a oporným stĺpom východného bloku Severoatlantickej aliancie by mohol byť politicky drahý, Kišiňov zažíva pred nedeľou zvýšenie napätia.

Počas pondelka a utorka Národné protikorupčné centrum vykonalo takmer tri stovky razií a zadržali desiatky podozrivých pre údajné napojenie na Rusko, ktoré sa podľa prezidentky Maie Sanduovej snaží ovplyvniť voľby stovkami miliónov eur, píše AP. Moskva obvinenia popiera.

Moldavčanov čaká víkend, počas ktorého rozhodnú, či budú pokračovať v snahe získať členstvo v Európskej únii, o ktoré Kišiňov požiadal v roku 2022 po víťazstve vládnucej Strany akcie a solidarity, alebo rozvíria geopolitické vody zvolením proruských strán a potenciálne sa vystavia rumunskému scenáru.

• Martin Minka