V mediálnom priestore ožila sporná legislatívna iniciatíva Európskej únie, ktorá môže znamenať koniec digitálnej obdoby listového tajomstva. Bezprecedentný a neodôvodnený zásah do súkromia 450 miliónov ľudí však väčšina štátov podporuje.

Návrh nariadenia s názvom Regulácia na prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, skrátene CSAR, predstavila ešte v roku 2022 švédska eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová. Vtedy však nezískal potrebnú podporu.

Tému oživilo predsedníctvo Dánska v Rade Európskej únie, ktoré CSAR zvolilo za prioritu. Návrh zatiaľ podporuje 19 štátov vrátane Slovenska, pozície ostatných chce Kodaň ustáliť do 12. septembra, aby hlasovanie prebehlo už 14. októbra, informuje euronews a bruselský Politico.

Hoci koncept stojí na myšlienke ochrany maloletých v kyberpriestore, predpokladaná implementácia potiera súkromie elektronických komunikácií. Tie by mal Brusel na základe nového aktu monitorovať umelou inteligenciou cez národné policajné agentúry.

Iniciatíva počíta s najinvazívnejšou metódou skenovania online konverzácií, ktorá by vstupovala aj do šifrovaných správ v aplikáciách ako Messenger, WhatsApp či Signal a ich obsah kontrolovala ešte pred enkrypciou najneskôr od roku 2030.

Dôveru okrem nedokonalosti systémov umelej inteligencie, ktoré môžu vyhodnotiť fotky z dovolenky či čierny humor ako závadný obsah, či oslabenia enkrypcie však nevzbudzuje ani politický rozmer a potenciál kontroly opozície. Politici budú totiž podľa portálu Fight Chat Control pod zámienkou služobného tajomstva z kontroly vyňatí.