V energetickej politike Európskej únie prebieha zaujímavý stret geopolitickej a klimatickej optiky, ktorými sa posudzuje správnosť energetických zdrojov a ich pôvodu.
Z konzervatívnej perspektívy predvídateľný zlom priniesla predsedníčka Európskej komisie. Ursula von der Leyenová v utorok podľa Reuters označila odmietanie jadrovej energie za strategickú chybu, pretože Európu urobilo závislou na fosílnych palivách.
Pomyselnú vlajku protijadrového klimatického odboja pred viac ako dekádou zdvihlo nad hlavu Nemecko, ktoré do roku 2023 odstavilo všetkých 19 reaktorov v krajine. Riešenie založené na rétorike o klíme sa proti jeho autorom obrátilo zvyšovaním cien elektriny, navyše z menej ekologických zdrojov.
Vyberavosť aktuálne Brusel praktizuje na geopolitickej báze vo vzťahu k rope, ktorá pochádza z Ruska. No zatiaľ čo pri jadre vzniká priestor na objektívnu kritiku, ruské energie zostávajú neprípustné aj napriek silnej závislosti niektorých krajín eurobloku.
Odmietanie ruskej ropy v snahe nepodporovať ekonomiku vojenského agresora by ako argument obstálo za predpokladu, že by fungovalo. Predražené produkty vyrobené z ruskej ropy však Európa nakupuje z krajín, ktoré ju naďalej odoberajú, čím vo výsledku netrpí ruská, ale európska ekonomika.
Stagnujúca situácia Ukrajiny zatiaľ nedáva nádej na skorý obrat v prístupe k ruskej rope. Na druhej strane, názorová otočka pri dovtedy nekompromisnom náhľade na jadro naznačuje, že v budúcnosti môže byť aj odklon od ruskej ropy vyhodnotený ako strategická chyba.
• Martin Minka
