V súvislosti s vojnou na Blízkom východe sa do vyhlásení politikov postupne primiešal názov nenápadnej časti Arabského mora medzi Perzským a Ománskym zálivom, ktorá bytostne ovplyvňuje svetovú ekonomiku.

Hormuzský prieliv medzi Iránom a Ománom má dĺžku 150 kilometrov a predstavuje jedinú cestu pre ropné dodávky z Iraku, Kuvajtu, Saudskej Arábie, Kataru či Spojených arabských emirátov, teda pätinu svetovej dopravy čierneho zlata, pričom Katar má osobitný význam na trhu skvapalneného plynu LNG.

Po izraelsko-americkom útoku Teherán minulý pondelok oznámil uzatvorenie Hormuzu a pohrozil útokom na každú loď, ktorá sa ním pokúsi prejsť, informovala agentúra Reuters. Následkom situácie Brent na burze presiahol cenu 100 amerických dolárov za barel prvýkrát od roku 2022, napísal The Guardian.

Na prelome februára a marca totiž klesol objem tranzitu z desiatok lodí za hodinu na jednotky plavidiel denne, upozorňuje americké neziskové Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie. To nepriaznivo vplýva nielen na ceny pohonných hmôt, ale aj dopravy a potravín.

Aj preto krajiny Západu prichádzajú s nápadmi na zvrátenie situácie, ktorú eskalujú útoky na ropnú infraštruktúru v regióne. Napríklad Francúzsko podľa France 24 oznámilo, že so spojencami plánuje obrannú misiu s cieľom odblokovať Hormuz. Vojenský eskort pre ropné tankery naznačili aj USA.

Na spriechodnenie prielivu tlačí aj Čína ako spojenec Iránu, píše DW, podľa ktorého je Peking závislý na iránskom importe a Teherán na čínskom dopyte.

• Martin Minka