Úryvok zo siedmej katechézy z Cyklu katechéz – Jubileum 2025 Leva XIV.

„Svätá sobota je dňom odpočinku. Teraz [po ukrižovaní, pozn. red.] aj Syn, po dokončení svojho diela spásy, odpočíva. Nie preto, že je unavený, ale preto, že svoje dielo zavŕšil. Nie preto, že sa vzdal, ale preto, že miloval až do krajnosti. Niet už čo dodať.

Tento odpočinok je pečaťou vykonaného diela, potvrdením, že všetko, čo sa malo uskutočniť, bolo naozaj zavŕšené. Je to odpočinok naplnený skrytou prítomnosťou Pána.

My sami sa ťažko vieme zastaviť a odpočívať. Žijeme, akoby života nikdy nebolo dosť. Utekáme, aby sme vyrábali, dokazovali, nestrácali krok. Evanjelium nás však učí, že vedieť sa zastaviť je skutkom dôvery, ktorú sa musíme učiť.

V hrobe mlčí Ježiš, živé Slovo Otca. Ale práve v tom mlčaní začína klíčiť nový život: ako semeno v zemi, ako tma pred svitaním. Boh sa nebojí plynutia času, lebo je Pánom aj očakávania. Tak aj náš „neužitočný“ čas – chvíle prestávok, prázdnoty, neplodnosti – sa môže stať lonom vzkriesenia.

Niekedy hľadáme rýchle odpovede, okamžité riešenia. Ale Boh pracuje v hĺbke, v pomalom čase dôvery. Sobota pochovania sa tak stáva lonom, z ktorého môže vytrysknúť sila nezdolateľného svetla – svetla Veľkej noci.

Drahí priatelia, kresťanská nádej sa nerodí v hluku, ale v mlčaní očakávania preniknutého láskou. Nie je dcérou eufórie, ale dôverujúceho odovzdania. Skutočná radosť sa rodí z očakávania preniknutého vierou, z trpezlivej viery, z nádeje, že všetko, čo bolo prežité v láske, isto raz vstane k večnému životu.“

Pozn. Pápež Lev XIV. predniesol katechézu počas generálnej audiencie 17. septembra 2025. Text bol redakčne skrátený a upravený. Zdroj: TK KBS