Úryvok z nedeľnej homílie Svätého Otca pri príležitosti Jubilea katechétov

„Drahí bratia a sestry, Ježišove slová nám ukazujú, ako Boh hľadí na svet v každom čase a na každom mieste. V evanjeliu, ktoré sme počuli, jeho pohľad spočíva na chudobnom a na boháčovi, na tom, kto zomiera od hladu, i na tom, kto sa pred ním napcháva.

Vidí nádherné rúcho jedného a rany druhého, ktoré oblizujú psy. Pán však hľadí aj do sŕdc ľudí a jeho pohľad nám odhaľuje biedneho a ľahostajného.

Lazár je zabudnutý tým, kto ho má rovno pred svojimi dverami, no Boh je mu nablízku a pamätá na jeho meno. Človek, ktorý žije v prebytku, je naopak bez mena, lebo stráca sám seba, zabúdajúc na blížneho. Stráca sa vo vlastných myšlienkach, plný vecí, ale prázdny lásky.

Príbeh, ktorý nám Kristus zveruje, je, žiaľ, veľmi aktuálny. Pred bránami blahobytu stojí aj dnes bieda celých národov poznačených vojnou a vykorisťovaním.

A predsa evanjelium uisťuje, že Lazárove utrpenia majú svoj koniec. Jeho bolesti sa končia tak, ako sa končia hody boháča, a Boh uskutočňuje spravodlivosť voči obom: „Chudák umrel a anjeli ho zaniesli k Abrahámovi. Umrel aj boháč a pochovali ho“. Cirkev neúnavne hlása toto Pánovo slovo, aby premieňalo naše srdcia.

Pamätajme, že nik nemôže dať to, čo sám nemá. Keď aj my podliehame pokušeniu chamtivosti a ľahostajnosti, mnohí dnešní Lazári nám pripomínajú Ježišovo slovo a stávajú sa pre nás ešte účinnejšou katechézou v tomto Jubileu, ktoré je pre všetkých časom obrátenia a odpustenia, záväzku pre spravodlivosť a úprimného hľadania pokoja.“

Pozn. Pápež Lev XIV. predniesol kázeň 28. septembra. Text bol redakčne skrátený a upravený. Zdroj: TK KBS