Príhovor Leva XIV. pri modlitbe Anjel Pána na sviatok Povýšenia svätého Kríža

„Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Dnes Cirkev slávi sviatok Povýšenia svätého Kríža. Pri tejto príležitosti si pripomíname nájdenie dreva Kríža svätou Helenou v Jeruzaleme v 4. storočí a vrátenie tejto vzácnej relikvie do Svätého mesta cisárom Herakleiosom.

Čo však pre nás dnes znamená sláviť tento sviatok? Pomáha nám to pochopiť evanjelium, ktoré nám ponúka liturgia. Dej sa odohráva v noci: Nikodém, jeden z popredných Židov, človek spravodlivý a otvorenej mysle, prichádza k Ježišovi.

Pán ho prijíma, počúva a nakoniec mu zjavuje, že Syn človeka musí byť vyzdvihnutý, „aby každý, kto verí, mal v ňom večný život“. A dodáva: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“.

Nikodém, ktorý možno v tej chvíli ešte celkom nechápe význam týchto slov, ich určite pochopí, keď po ukrižovaní pomôže uložiť telo Spasiteľa do hrobu. Pochopí, že Boh, aby vykúpil ľudí, stal sa človekom a zomrel na kríži.

Boh nás zachránil tým, že sa nám zjavil, daroval sa nám ako spoločník, učiteľ, lekár a priateľ, až sa stal pre nás Chlebom lámaným v Eucharistii. A aby toto dielo vykonal, použil jeden z najkrutejších nástrojov smrti, aké človek kedy vymyslel: kríž.

Preto dnes slávime jeho „povýšenie“: pre nekonečnú lásku, ktorou ho Boh, objímajúc ho pre našu spásu, premenil z nástroja smrti na prostriedok života. Ukázal nám, že nič nás nemôže odlúčiť od neho a že jeho láska je väčšia než náš vlastný hriech.“

Text bol redakčne skrátený a upravený. Zdroj: TK KBS