Stojí za pozretie: Sedem (1995)

Druhý film z tvorby uznávaného režiséra Davida Finchera dlhodobo patriaci medzi najlepšie hodnotené kinematografické diela na svete patrí medzi špičku svojho žánru a ani strašidelný podtón by nemal odradiť žiadneho nadšenca sveta strieborného plátna.

Sedem sa odohráva v upršanom meste bez mena, kde sa ako myšlienkové protipóly stretávajú dosluhujúci detektív William Somerset stvárnený Morganom Freemanom a mladý, arogantný detektív David Mills, ktorého si zahral Brad Pitt.

Dej sa točí okolo série vrážd odkazujúcich na sedem smrteľných hriechov podľa učenia katolíckej Cirkvi. Ich verné, brutálne vyobrazenie sa zakorenilo v povedomí verejnosti a Sedem získal hororový nádych, hoci ide o mysteriózny triler. Odľahčujúco potom pôsobia skromné humorné vsuvky.

Preto Fincher kladie dôraz na myšlienkové pochody a motivácie tajomného zločinca Johna Doea viac než na strašenie diváka. Na plátne otvára morálne dilémy, ako aj kontroverzné otázky potratov alebo spravodlivosti. Úzkostný stav neistoty vytvára nielen externou bezradnosťou pri odhľadovaní páchateľa, ale aj hádkami medzi protagonistami.

Majstrovskú precíznosť po stránke vizuálu, dialógov i zvukovej kulisy korunuje koncovka filmu, ktorá v jednom bode predstavuje vyvrcholenie dramatickej eskalácie i bodku za rozpracovanou ideovou líniou.

Retrospektívne možno 127-minútový film označiť za skvost a jedno z tých diel, ktoré definovali 90. roky 20. storočia ako desaťročie najlepších filmov doteraz. Každopádne jeho sledovanie vyžaduje určitú dávku vyspelosti myslenia.

Celkové hodnotenie: 9,5/10

• Martin Minka