Stojí za pozretie: Neľútostný súboj (1995)

V polovici dekády najlepších filmov prišlo do kín 170-minútové dielo režiséra Michaela Manna, ktoré prinieslo najžiadanejšiu hereckú kombináciu doby. Zanechalo po sebe výraznú stopu a jasný dôkaz, že akčná dráma môže byť aj hlboká. Po 30 rokoch od jeho premiéry sa šepká o možnom pokračovaní.

Neľútostný súboj sa odohráva medzi profesionálnym lupičom Neilom McCauleym stvárneným Robertom de Nirom a detektívom Vincentom Hannom, ktorého si zahral Al Pacino. Išlo o prvý film, v ktorom sa legendárni herci ocitli v spoločných scénach.

Film postupne vťahuje diváka do organizovaného sveta zlodejov, medzi ktorými si rolu McCauleyho kolegu Chrisa Shiherlisa zahral dnes už zosnulý Val Kilmer. Na druhej strane sa ocitá chaotický a nešťastné ženatý Hanna a film striedavo ukazuje domáce i pracovné prostredie postáv. 

Takmer trojhodinová metráž v žiadnom momente nepôsobí ťažkopádne a napätie graduje až do notoricky známej scény bankovej lúpeže, kde Michael Mann predviedol originálny prístup a vo filme ponechal autentické zvuky výstrelov zbraní bez úprav.

Neľútostný súboj, prekladaný tiež ako Horlivosť, v origináli Heat, rozvetvenosťou deja pripomína román, pretože medzi postupne predstavovanými postavami vznikajú zložitejšie prepojenia a diváka nútia pozorne sledovať vývoj na plátne.

Nemenej významnú zásluhu na celkovom úspechu filmu má hĺbavý rozmer, kedy sa postavy z akčných scén preklápajú do filozofickej polohy, zamýšľajú nad spôsobom života, ktorí vedú a spoznávajú limity vlastného myslenia.

Kontinuálna gradácia v závere filmu nezostáva divákom nič dlžná a Neľútostný súboj vrcholí, keď sa postupne uzatvára každá línia deja a vyslovené myšlienky dostávajú reálny rozmer v konaní postáv. Práve pre svoju konzistentnosť a originalitu film rozhodne patrí medzi stovku najlepších.

Celkové hodnotenie: 8,5/10

• Martin Minka