11. marca 2026, streda

Vydané v Banskej Bystrici


Deň z dejín: 11. november

Po bitke pri Moháči v roku 1526, v ktorej zahynul kráľ Ľudovít II., sa Uhorsko ocitlo bez panovníka. Časť uhorskej šľachty, najmä stredná a drobná, zvolila 5. novembra 1526 za kráľa Jána Zápoľského.

Korunovácia sa uskutočnila 11. novembra 1526 v Stoličnom Belehrade, po maďarsky Székesfehérváre, a vykonal ju nitriansky biskup Štefan Podmanický. Zápoľský sa stal prvým a jediným uhorským kráľom pochádzajúcim zo Slovenska.

Jeho nárok však spochybnila druhá časť šľachty, ktorá podporila Ferdinanda Habsburského. Vzniklo dvojvládie, ktoré prerástlo do občianskej vojny trvajúcej viac než desať rokov.

Roku 1918 v tento deň o 11.00 hod. bolo podpísané prímerie vo francúzskom Compiègne, čím sa skončila prvá svetová vojna. Pre Slovensko to znamenalo koniec uhorskej nadvlády a začiatok novej éry v rámci Československej republiky.

Rakúsky cisár a uhorský kráľ Karol I. podpísal abdikačnú listinu a opustil Schönbrunnský zámok vo Viedni. Tento krok znamenal definitívny rozpad Rakúsko-Uhorska, čo otvorilo cestu k vzniku Československa, do ktorého sa začlenilo aj Slovensko.

O dvadsať rokov neskôr po Viedenskej arbitráži obsadili 11. novembra 1938 maďarské horthyovské vojská Košice a časť južného Slovenska.

Celkovo krajina stratila 10 390 kilometrov štvorcových územia s 854 217 obyvateľmi, vrátane miest Košice, Komárno, Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota a Rožňava. Obyvatelia mali často len hodinu na zbalenie a museli opustiť svoje domovy.

Zdroj: Hornonitrianska knižnica v Prievidzi, Denník N

• Štefan Zahradník