Úryvok z katechézy Leva XIV. o veľkonočnej spiritualite a integrálnej ekológii

„Evanjelista Ján upozorňuje na detail, ktorý iné evanjeliá neuvádzajú: keď Mária Magdaléna plakala pri prázdnom hrobe, hneď nespoznala vzkrieseného Ježiša, ale myslela si, že je to záhradník.

Už pri opise Ježišovho pochovania v podvečer Piatka utrpenia Pána bol text veľmi presný: „Na mieste, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, do ktorého ešte nik nebol uložený. Tam teda položili Ježiša, lebo bol židovský deň Prípravy a hrob bol blízko“.

Obrábať a strážiť záhradu je pôvodná úloha človeka, ktorú Ježiš priviedol k naplneniu. Jeho posledné slovo na kríži – „Je dokonané“ – pozýva každého z nás znovu nájsť tú istú úlohu, svoju vlastnú úlohu. Preto „naklonil hlavu a odovzdal ducha“.

Mária Magdaléna sa teda celkom nemýlila, keď si myslela, že stretáva záhradníka! Musela však znovu začuť svoje meno a pochopiť svoju úlohu od Nového človeka – od toho, ktorý v inom Jánovom texte hovorí: „Hľa, všetko tvorím nové“.

Pápež František nám encyklikou Laudato si’ ukázal naliehavú potrebu kontemplatívneho pohľadu: ak človek nie je strážcom záhrady, stáva sa jej ničiteľom. Kresťanská nádej teda odpovedá na výzvy, ktorým je dnes vystavené celé ľudstvo, tým, že zotrváva v záhrade, kde bol Ukrižovaný položený ako semeno, aby vstal z mŕtvych a priniesol veľkú úrodu.

Nech nám Duch Svätý dá schopnosť počúvať hlas tých, ktorí hlas nemajú. Potom uvidíme to, čo naše oči zatiaľ nevidia: onú záhradu, alebo raj, ku ktorému kráčame len vtedy, ak každý prijme a podľa možnosti naplní svoju vlastnú úlohu.

Pozn. Text bol redakčne skrátený a upravený. Svätý Otec predniesol katechézu na generálnej audiencii v stredu, 19. novembra 2025. Zdroj: TK KBS