Úryvok z príhovoru Leva XIV. pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

V týchto prvých novembrových dňoch zmŕtvychvstanie ukrižovaného Ježiša osvetľuje život každého z nás. Povedal nám totiž: „Toto je vôľa toho, ktorý ma poslal, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň“.

Ako vysvetlil pápež Benedikt XVI., výraz „večný život“ dáva pomenovanie tomuto nepopierateľnému očakávaniu, pričom nejde o nekonečné pokračovanie času, ale ponorenie sa do oceánu nekonečnej lásky, kde už neexistuje predtým a potom.

Dnešná spomienka na Všetkých verných zosnulých nám toto tajomstvo ešte viac približuje. Vždy, keď napokon smrť celkom vezme hlas, tvár alebo niekoho celý svet, vo svojom vnútri chápeme Božiu starosť o to, aby nikto nezahynul.

V Ježišovej mysli však aj tí, na ktorých si nikto nespomína alebo ktorých história zdanlivo vymazala, vždy zostávajú vo svojej nekonečnej dôstojnosti. Ježiš, kameň, ktorí stavitelia zavrhli, je teraz kameňom uholným. To je veľkonočné posolstvo.

Nech nás návšteva cintorína, kde ticho prerušuje ruch a zhon života, pozýva všetkých, aby sme spomínali a očakávali v nádeji. Lebo ako hovoríme vo vyznaní viery: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“

Hľaďme teda na budúcnosť, nech nie sme uzavretí v minulosti ani v sentimentálnych slzách nostalgie. Nebuďme uzavretí ani v prítomnosti, akoby v hrobe. Nech nás i všetkých osloví známy hlas Ježiša, lebo to je jediný hlas, ktorý prichádza z budúcnosti.

Volá nás po mene, pripravil nám miesto a oslobodil nás od pocitu bezmocnosti, ktorý nás v živote pokúša vzdať sa. Nech nás Panna Mária, žena Svätej soboty, opäť naučí dúfať.“

Pozn. Text bol redakčne skrátený a upravený. Zdroj: TK KBS