Úryvok z príhovoru Leva XIV. pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Pozajtra, zatvorením Svätej brány Baziliky svätého Petra, ukončíme Jubilejný rok nádeje a práve tajomstvo Vianoc, do ktorého sme ponorení, nám pripomína, že základom našej nádeje je vtelenie Boha. Pripomína nám to aj prológ Jánovho evanjelia, ktorý nám liturgia aj dnes predkladá: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“.

Kresťanská nádej sa totiž nezakladá na optimistických predpovediach ani na ľudských výpočtoch, ale na Božom rozhodnutí zdieľať našu cestu, aby sme nikdy neboli sami na putovaní životom.

Príchod Ježiša v slabom ľudskom tele na jednej strane v nás znovu oživuje nádej, na druhej strane nám však dáva dvojitý záväzok: jeden voči Bohu a druhý voči človeku.

Preto máme neustále skúmať našu spiritualitu a spôsoby, akými vyjadrujeme vieru, aby boli skutočne stelesnené – to znamená, aby boli schopné myslieť, modliť sa a ohlasovať Boha, ktorý nám vychádza v ústrety v Ježišovi.

A takisto voči človeku musí byť náš záväzok rovnako dôsledný. Ak sa Boh stal jedným z nás, každá ľudská bytosť je jeho odrazom, nesie v sebe jeho podobu a uchováva iskru jeho svetla; a to nás volá, aby sme v každom človeku uznali jeho neporušiteľnú dôstojnosť a cvičili sa vo vzájomnej láske jeden voči druhému.

Bratia a sestry, nech nás radosť z Vianoc povzbudzuje pokračovať na našej ceste, prosiac Pannu Máriu, aby nás viedla k čoraz väčšej pripravenosti a ochote slúžiť Bohu a blížnym.“

Pozn. Svätý Otec predniesol príhovor na Druhú nedeľu po Narodení Pána 4. januára 2026. Text bol redakčne skrátený a upravený. Zdroj: TK KBS