Stojí za pozretie: Gróf Monte Christo (2024)
Minulý rok priniesol dve rôzne adaptácie literárnej klasiky Alexandra Dumasa, ktorú na televíznych obrazovkách preslávilo spracovanie s Gérardom Depardieum. Okrem filmovej verzie vznikol v roku 2024 Gróf Monte Christo aj ako seriál.
Do úlohy jednoduchého mladíka, ktorý sa v priebehu osemdielneho seriálu zmení na všemocného pána spochybňujúceho Prozretelnosť, producenti vybrali Sama Claflina známeho z filmu Predtým, než som ťa poznala či seriálu Gangy z Birminghamu.
Za výborným Claflinom v prvých dvoch dieloch nezaostával ani Jeremy Irons, ktorého postava sa postarala o premenu Edmonda Dantèsa na grófa Monte Christa. Herecky ich kvalitne doplnila Ana Girardot ako nedosiahnuteľná Mercedes.
Seriál v prvých štyroch dieloch pútavo graduje a vytvára podhubie pre majestátne vyvrcholenie s mocnou koncovkou. Náročnejších divákov preto môže mierne zamrzieť ťažkopádnejšie rozuzlenie a filozofický záver.
Na druhej strane, Gróf Monte Christo v novom seriálovom šate výrazne pracuje s myšlienkami, ktoré kedysi Dumasovu knihu dostali na čiernu listinu Vatikánu. Claflin náročnú postavu porovnávajúcu sa s Bohom na hranici dobra a zla zvládol.
Netreba opomenúť ani do detailov prepracovanú estetiku exteriérov a interiérov. Kvalitný audiovizuálny aspekt dopĺňa skvelá hudba Volkera Bertelmanna, ktorý vyniesol podmaz vysoko nad zaužívaný seriálový priemer.
Celkový dobrý dojem z prvotriedne spracovanej klasiky oslabuje len hŕstka detailov, kedy produkcia ohla šiju pred progresívnou kinematografickou lobby a do deja sa dostali bozkávajúce sa lesbické ženy alebo vyšší počet černochov v rozpore s predlohou.
Celkové hodnotenie: 7/10
• Martin Minka
