V posledných dňoch prežíva v médiách kauza Mimi Šramovej, tvorkyne digitálneho obsahu pôsobiacej na Telegrame či YouTube, ktorá podľa zistení denníka SME dostáva od Úradu vlády a niekoľkých ďalších štátnych orgánov tisíce eur mesačne.

Šramová v rozhovore pre Aktuality.sk potvrdila závery investigatívy s argumentáciou, že nepracuje ako novinárka, čím svoju prácu – dovtedy kopírujúcu nezávislú žurnalistiku, ale s provládne orientovaným obsahom – zaradila na úroveň PR kampaní.

Kauzu netreba prehliadať najmä v širšom kontexte krízy slovenskej žurnalistiky: nedostatku nezávislosti. V posledných rokoch sa početné denníky vyprofilovali ako sympatizanti konkrétnych politických strán a ich predstaviteľov dotovali štedrým výtlakom.

Rovnakú metodiku zvolila na opačnom brehu politiky Mimi Šramová, u ktorej dostávajú priestor najmä predstavitelia Smeru a ich spojenci. Dosahmi sa – napriek skromnejšej produkcii – vyrovnala etablovaným médiám.

Keď o kauze napísal v širšej perspektíve Peter Števkov na portáli Marker, Mimi Šramová sa v príspevku na Telegrame znížila k útokom na adresu konzervatívneho novinára a bez dôkazov naznačila, že Marker majú platiť vládni predstavitelia.

Takto sa Šramovej podarilo pripomenúť hranicu medzi objektívnou žurnalistikou založenou na faktoch a subjektivitou, ktorá stavia úspech na nepodložených senzáciách a trápi tak alternatívu, ako aj najčítanejšie denníky.

• Martin Minka