Stojí za pozretie? ČERNÁK (2025)

Film o najznámejšom mafiánovi slovenského podsvetia zožal pri svojom uvedení do kín obrovskú dávku pozornosti a za prvý víkend si ho na strieborných plátnach kín pozrelo rekordných 133-tisíc divákov.  

Dej priamo nadväzuje na prvý diel MIKI z minulého roka, ktorý sa zaoberal vstupom Mikuláša Černáka do podsvetia. ČERNÁK otvára nový rozmer mafie v 90. rokoch, predstavuje popredné charaktery vrátane príslušníka SIS Jaroslava Svěchotu a vládnych predstaviteľov, ktorých prepojenie v priebehu filmu rozvádza.

Silnou stránkou diela režiséra Jakuba Kronera je veľká miera dobovej presnosti. Dobu verne vykresľujú použité vozidlá, zbrane či doplnky, dobre fungujú interiéry a móda postáv.  

ČERNÁK však trpí typickými chorobami slovenskej kinematografie. Povinná jazda v podobe notorickej kritiky mečiarizmu pôsobí silene. Rovnako zlý dojem zanecháva výsmech z katolíckeho vierovyznania. Najviac však diváka rušia nadužívané vulgarizmy, ktoré síce majú vykresliť hrubé prostredie podsvetia, no mnohokrát repliky skôr oslabujú.  

Dejová krivka do prvej polovice minutáže graduje až po moment akčne spracovanej vraždy Róberta Holuba, následne sa však preklápa do zvláštnej polohy fragmentov scén, ktoré navodzujú filozofický dojem. V rovnako hĺbavej, no rozvláčnej podobe film aj končí a namiesto záveru náležitého pre príbeh Mikuláša Černák ponúka divákovi len odchod do stratena.  

Je veľkou škodou, že príbeh mafiánskeho bossa, originálny aj na svetové pomery, dostal na striebornom plátne podobu oslabenú typickými chorobami slovenského filmového priemyslu a pre diváka málo zorientovaného v skutočnom priebehu udalostí pôsobí skôr ako ospravedlnenie masového vraha, než farbisté a presné zobrazenie jeho činov.  

Hodnotenie: 5,5/10