V stredu pristúpili v predčasných parlamentných voľbách pred urny občania Holandska, aby rozhodli o ďalšom smerovaní najsevernejšej krajiny Beneluxu po júnovom rozpade vlády, ktorá sa udržala pri moci 11 mesiacov.

SUMMAR sa podrobnejšie venoval pozadiu holandskej politiky vo vydaní z 30. októbra. Najvýraznejšími súpermi v boji o dôveru voličov sa stali Strana pre slobodu a Demokrati 66, subjekty z opačných názorových táborov.

Zatiaľ čo pravicová PVV pod vedením Geerta Wildersa chce Holanďanov osloviť kritikou nezvládnutej migrácie či skepticizmom voči Európskej únii, D66 s lídrom Robom Jettenom zastáva progresívne postoje vo viacerých hodnotových otázkach.

Po sčítaní 99,7 percenta hlasov viaceré médiá vo štvrtok informovali o predpokladanej remíze medzi PVV a D66, ktoré delilo len niekoľko tisíc hlasov a obe by mali podľa servera Dutch News získať 26 miest v 150-člennom parlamente.

Zatiaľ čo pre stranu Roba Jettena ide o zisk 17 kresiel v porovnaní s poslednými voľbami v roku 2023, Geert Wilders si pohoršil o 11 stoličiek. Druhým najväčším medzivolebným skokanom sa stala predbežne piata Kresťanskodemokratická výzva, ktorej sa podarilo získať 18 miest, teda o 13 viac ako naposledy, priblížilo Politico.

Viacerí analytici predikujú, že nová vláda sa bude v Holandsku rodiť ťažko. Do parlamentu sa dostane každá strana, ktorá získa aspoň jedno kreslo, teda približne 0,67 percenta hlasov. Presnejšie odhady bude možné realizovať až po dokončení sčítania, pričom výsledky sa očakávajú v pondelok večer.

• Martin Minka