Parlament v utorok schválil balík siedmich zákonov, ktorými chce Tomáš Drucker reformovať školstvo. Keďže sa veto prezidenta vo veci nepredpokladá, možno revolúciu ministra školstva považovať za hotovú vec.

Dominantným terčom kritiky sa stalo zníženie normatívneho príspevku pre cirkevné a súkromné školy o pätinu, pokiaľ sa nezaregistrujú ako verejní poskytovatelia vzdelávania. Zdanlivé vyrovnávanie podmienok totiž podkopáva identitu neštátnych inštitúcií.

Balík prijatý Národnou radou znovu zavádza stredné priemyselné školy, priblížil Štandard. Rezort školstva tvrdí, že transformáciou niektorých stredných odborných škôl reaguje na potrebu nových kvalifikácií či príchod umelej inteligencie.

Medzi ďalšie zmeny patrí skrátenie pomaturitného kvalifikačného štúdia, vznik kategórie pedagogický zamestnanec – kandidát, povinná maturita z matematiky či povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od 4 rokov od roku 2027 a deti od 3 rokov o rok neskôr, ktoré odpadá v prípade vyššieho vzdelania rodičov.

Proti schválenej novele sa ozvala Kresťanská únia, ktorá vyzvala Petra Pellegriniho, aby zákon vrátil do parlamentu. Predseda strany Milan Krajniak uviedol, že reforma obmedzuje právo rodičov na slobodný výber školy pre svoje deti a ohrozuje financovanie škôl, čo však pocíti až vláda v roku 2028.

Kresťanskí demokrati reformu Tomáša Druckera odmietli ako autoritatívnu a byrokratizujúcu. Body u voličov sa KDH rozhodlo zbierať vyhlásením, že pokiaľ bude súčasťou budúcej garnitúry, postará sa o zrušenie prijatej legislatívy, ktorá podľa strany neprimerane zasahuje do fungovania neštátnych škôl, uzatvára Štandard.

• Martin Minka